XVI-XVIII ASRLARDA XIVA XONLIGINING IQTISODIY-MADANIY HAYOTI
##article.subject##:
Xiva xonligi, iqtisodiy-madaniy hayot, Abulg‘ozi Bahodirxon, “Shajarai-turk”, “Shajarai tarokima”, hunarmandchilik, qishloq xo‘jaligi, dehqonchilik, chorvachilik, savdo-sotiq##article.abstract##
XVI-XVIII asrlarda Xiva xonligida siyosiy tarqoqlik bo‘lsada iqtisodiy va madaniy hayot rivojlandi. Xonlik poytaxti bo‘lgan Xiva shahri ilm-fan va madaniyat markaziga aylandi. Xonlikda ko‘plab qurilish inshootlari, masjid va madrasalar saroy va jamoat binolari, qal’alar barpo qilindi, ulkan adabiy muhit vujudga keldi. Xon avlodidan ko‘plab shoir va ijod ahli yetishib chiqdi, Xorazm shajaraviy tarixnavislik maktabiga asos solindi. Bu davrda xonlikning Rossiya, Buxoro va Qoʻqon xonliklari, shuningdek, Xitoy, Eron, Afgʻoniston va Hindiston davlatlar bilan iqtisodiy aloqalari yanada kengaydi. Ichki va tashqi savdo munosabatlariga katta e’tibor qaratila boshlandi. Ichki va tashqi savdoda Xiva usti yopiq bozorlarning ahamiyati osha bordi. Ushbu maqolada XVI-XVIII asrlarda xonlikdagi iqtisodiy va madaniy sohada yuzaga kelgan o‘zgarishlar haqida ma’lumotlar berilgan.
Библиографические ссылки
Матниёзов М. Хоразм тарихи. I-жилд. – Урганч, 1996. 247-б. (Matniyozov M. History of Khorezm. Volume I. – Urganch, 1996. p. 247).
Eshov Bahodir. Oʻzbekistonda davlat va mahalliy boshqaruv tarixi. – Toshkent.2014.117-bet. ( Bahadir Eshov. History of state and local administration in Uzbekistan. – Tashkent. 2014. p. 117).
Toshtemirov O‘rol Abdullayevichning "Qo'ng'irot inoqlari hukumronligi davrida Xiva xonligining ichki va tashqi siyosati"// Toshkent.2014. (Toshtemirov Urol Abdullayevich "Internal and foreign policy of the Khanate of Khiva during the reign of Kongirot Inoks"// Tashkent. 2014.)
Ғуломов Я.Ғ.Хоразмнинг суғорилиш тарихи. – Тошкент: 1959. 303-бет. (Ghulomov Ya. G. The history of irrigation of Khorezm. Tashkent.: 1959, page 303.)
Gulyamov H.G. Srednyaya Aziya I Rossiya: istoki formirovaniya mejgosudarstvennix otnosheniy T.,"Universitet" 2005 g. 3-60 st.
H.H. Hamidov, Sh.E. Ernazarov, B.M. Raxmonov, R.I. Hasanov, N.S.Yunusova. O`zbekiston tarixi. Toshkent-2021.103-bet. (H.H. Hamidov, Sh.E. Ernazarov, B.M. Rakhmanov, R.I. Hasanov, N.S. Yunusova. History of Uzbekistan. Tashkent-2021. Page 103.)
Qo‘qon universiteti xabarnomasi. Xiva xonligida shaharlar hayoti.170-bet. (Bulletin of Kokan University. Life of cities in Khiva Khanate. Page 170.)
Ахмедов Б. Тарихдан сабоқлар. –Т.: «Ўқитувчи», 1994. – Б.217. (Akhmedov B. Lessons from history. - T.: "Teacher", 1994. - P.217.)
Муниров.Қ. Хоразмда тарихнавислик (ХVII-ХIХ ва ХХ аср бошлари). Ғ.Ғулом номидаги Адабиёт ва санъат нашриёти.Т.2002, 9-бет. (Munirov.Q. Historiography in Khorezm (XVII-XIX and early XX centuries). Literature and art publishing house named after G. Ghulam. T. 2002, page 9.)
Самойлович А.Н. Одни из списков «Родословного древа туркменского» Абульгази-хана // ДАН-В. 1927. – С. 39-42; Кононов Л. П. Родословный туркмен, сочинение Абу-л-Газн, хана хивинского. -М.-Л., 1958. С.. 20-27; Собрание, І, 72, №171; Каль Е. Персидские, арабские и тюркские рукописи Туркестанской Публичной библиотеки. Т.,1889. – С. 52. – № 801. (г); Туманский А.Г. Абуль-Гази-Бохадур-хан, Родословная туркмен, Ашхабад, 1897 (по ташкентской рукописи). Шажарайи Тарокима. -Истанбул. 1937; Кононов А.Н. Родословная туркмен. (текст, перевод, комментарии и исследование). М. Л., 1958. Самойлович А.Н. По поводу издания Н. П. Остроумовым «Светоч ислама» // ЗВОРАО, XVIII. - С. 2-4; Бартольд В.В. Очерк истории туркменского народа. // Туркмения. Л., 1929. - С. 36. - Сочинения. Т. ІІ. Ч.1. – С. 584-594; МИТТ. ІІ. – С. 28-38. 14.Россиядаги нусхалари тавсифига қаранг: Дмитриева Л.В., Мугинов А.М., Муратов С.Н. Описание тюркских рукописей Инстиута Народов Азии. І. История. / Род ред. А.Н. Кононова. -МОСКВА: Наука. 1965. - С. 92-94. (Samoylovich A.N. Odni iz spiskov "Rodoslovnogo dreva Turkmenskogo" Abulgazi-khana // DAN-V. 1927. - S. 39-42; Kononov L. P. Rodoslovnyi Turkmen, essay by Abu-l-Gazn, Khan of Khivinsky. -M.-L., 1958. S.. 20-27; Sobranie, І, 72, #171; Cal E. Persian, Arabic and Turkic Manuscript Turkestan Public Library. T., 1889. - S. 52. – No. 801. (g); Tumansky A.G. Abul-Gazi-Bokhadur-khan, Rodoslovnaya Turkmen, Ashgabat, 1897 (po Tashkent manuscript). Family tree of Tarokima. - Istanbul. 1937; Kononov A.N. Rodoslovnaya Turkmen. (text, translation, commentaries and essays). M. L., 1958. Samoylovich A.N. Po povodu izdania N. P. Ostroumovym "Svetoch Islam" // ZVORAO, XVIII. - S. 2-4; Barthold V.V. Essay on history of the Turkmen nation. // Turkmenistan. L., 1929. - S. 36. - Sochinenia. T. ІІ. Ch.1. - S. 584-594; MITT. ІІ. - S. 28-38. 14. See the description of copies in Russia: Dmitrieva L.V., Muginov A.M., Muratov S.N. Description of Turksk manuscripts Institute Narodov Azii. І. History. / Rod ed. A.N. Kononova. - MOSCOW: Nauka. 196)
Эшмурадов. М.Ж. Хоразм манбаларида давлатчилик тарихи. (Монография). –Т.: «Fan va texnologiya», 2011, 116. бет. (Eshmuradov. M.J. History of statehood in Khorezm sources. (Monograph). - T.: "Science and technology", 2011, 116. p.)
Абулғозийнинг ушбу асаридан 11 нусхаси Тошкентда (Ўз ФА ШИ) ва олтита нусхаси Санкт-Петербургда сакланади. Қаралсин: СВР. История. C. 154-155; Ахмедов З. Историко-географическая литература. С. 72-78; Шу муаллиф. Тарихдан сабоклар. - Б. 217-223. Дмитриева Л.В., Мугинов А.М., Муратов С.Н. Описание тюркских рукописей Инстиута Народов Азии. Г. История. С. 93-94; Яна каранг: Лекции И.Н. Березина, записанные студентом В. Игнатьевым в 1866 г., 4-я лекция. / Архив востоковедов ЛО ИНА АН СССР, разряд II, опись 1. № 31. В «Ученых записках ИВ АН СССР». VI, 1953. - С. 41 ва кейингилари (№29); Pertsch W. Die Handschriften-Verzaeichnisse der königlichen Bibliothek zu Berlin. Bd. VI. Verzeichniss der türkischen Handschriften, Berlin. 1889. B. 228. №204; Rieu Ch. Catalogue of the Turkish Manuscripts in the British Muzeum. London. 1888. 282a; Blochet E. Catalogue des manuscrits tures de la bibliothèque Nationale de Paris. T. I. París. 1932. 232. №141; Таржималари: Desmaisons P. Aboul-Ghazi Behadour-Khan. Histoire de Mogols et de Tatares..., St.-Pbg 1, 1871 (матни). ІІ. 1874 (таржима); Абулгази. Шаджарайи турк. Перевод Тредьяковского. (Казань) 1770; Родословное древо тюрков. Сочинение Абуль-Гази хана хивинского. Перевод и предисловие Г.С. Саблукова. Казань, 1906. (11 copies of this work of Abulgazi are kept in Tashkent (Uz FA ShI) and six copies in St. Petersburg. See: SVR. History. C. 154-155; Akhmedov Z. Historical and geographical literature. S. 72-78; This is the author. Lessons from history. - B. 217-223. Dmitrieva L.V., Muginov A.M., Muratov S.N. Description of Turksk manuscripts Institute Narodov Azii. G. History. S. 93-94; Read more: Lektsii I.N. Berezina, written by student V. Ignatevym v 1866 g., 4th lecture. / Archiv vostokovedov LO INA AN SSSR, razryad II, opis 1. No. 31. V Pertsch W. Die Handschriften-Verzaeichnisse der königlichen Bibliothek zu Berlin. Bd. VI. Verzeichniss der turkischen Handschriften, Berlin. 1889. B. 228. #204; Rieu Ch. Catalog of the Turkish Manuscripts in the British Museum. London. 1888. 282a; Blochet E. Catalog des manuscrits tures de la bibliothèque Nationale de Paris. T. I. Paris. 1932. 232. #141; "Uchenyx zapiskax IV AN SSSR". VI, 1953. - S. 41 and following (#29); Translations: Desmaisons P. Aboul-Ghazi Behadour-Khan. Histoire de Mogols et de Tatares..., St.-Pbg 1, 1871 (text). ІІ. 1874 (translation); Abulgazi. Shadjarayi is Turkish. Perevod Tredyakovskogo. (Kazan) 1770; Rodoslovnoe drevo tyurkov. Sochinene Abul-Gazi khan of Khivinsky. Perevod i predislovie G.S. Sablukova. Kazan, 1906.)
Агзамова Г. Среднеазиатские центры торговли и пути связывающие их с Россией.: Дис.... канд. истор. наук. – Тошкент, 1990. – 195 л.; Агзамова Г. О караванных путях из Хивы в Оренбург // Общественные науки в Узбекистане. – 1991. – № 12. – Б.43 –48.; Агзамова Г. Сўнгги ўрта асрлар Ўрта Осиё шаҳарларида ҳунармандчилик ва савдо. – Т., 2000. – 52 б.; Агзамова Г. XVI – XIX асрнинг биринчи ярмида Ўзбекистон шаҳарлари ва шаҳарлар ҳаёти.: Тарих фан. докт. ...дисс. – Тошкент, 2000. – 348 б. (Agzamova G. Sredneaziatskie tsentry torgovli i puti svyazyvayushchie ix s Rossiey.: Dis.... kand. desire science - Tashkent, 1990. - 195 l.; Agzamova G. O karavannyx putyakh iz Khyvy v Orenburg // // Obshchestvennye nauki v Uzbekistane. - 1991. - No. 12. - B.43 -48.; Agzamova G. Crafts and trade in late medieval Central Asian cities. - T., 2000. - 52 p.; Obshchestvennye nauki v Uzbekistane. - 1991. - No. 12. - B.43 -48.; Agzamova G. Cities and urban life of Uzbekistan in the first half of the 16th - 19th centuries.: History of science. dr. ... diss. - Tashkent, 2000. - 348 p.)
Allaeva N.A. XVI-XVIII asrlarda Xiva xonligi va Eron o‘rtasidagi o‘zaro aloqalar. – B.24.; Shu muallif. Abulg‘ozixon haqida yana bir so‘z // Imom al-Buxoriy saboqlari. 2006. – № 3. – B.229-231; (Allaeva N.A. Relations between the Khanate of Khiva and Iran in the XVI-XVIII centuries. - B.24.; This is the author. Another word about Abulgazi Khan // Lessons of Imam al-Bukhari. 2006. - No. 3. - B.229-231)
Ahmedov B.O‘zbekiston tarixi manbalari. – Toshkent: O‘qituvchi, 2001. – B.194. (Ahmedov B. Sources of the history of Uzbekistan. - Tashkent: Teacher, 2001. - P.194.)
Xudoynazarov H. Shajarayi turk va uning o‘rganilishi. – Toshkent: O‘qituvchi, 1993. – 127 b; Xudonazarov H., Abulg‘ozi Baxodirxon tarixchi va adib. – Toshkent: O‘zbekiston. 1994.- 54 b. (Khudoynazarov H. Shajarayi Turk and its study. - Tashkent: Teacher, 1993. - 127 p; Khudonazarov H., Abulghozi Bakhodirkhan historian and writer. - Tashkent: Uzbekistan. 1994.- 54 p.)
Abdullaeva M. “Boburnoma” va “Shajarayi turk”ning qiyosiy-tipologik tahlili. Filol. fan. nom. diss. avtoref. – Toshkent, 2004. – 20 b. (Abdullaeva M. Comparative-typological analysis of "Boburnoma" and "Shajarayi Turk". Philol. science. name diss. autoref. - Tashkent, 2004. - 20 p.)
Doniyorov X. O‘zbek xalqining shajara va shevalari. – Toshkent: Fan, 1968. – 100 b. (Doniyorov H. Genealogies and dialects of the Uzbek people. - Tashkent: Science, 1968. - 100 p.)
Turdibekov M.T. Abulg‘ozixon Bahodirxonning “Shajarayi turk” asari onomastikasi. Filol. fan. nomz. diss. – Toshkent. 2000. – 156 b. (Turdibekov M.T. Onomastics of Abulghazi Khan Bahadirkhan's work "Shajarayi Turk". Philol. science. name diss. - Tashkent. 2000. - 156 p.)
Mamadalieva N.S. Abulg‘ozi Bahodirxonning “Shajarayi turk” asarining leksik xususiyatlari. Filol. fan.nomz. diss. – Samarqand, 2004. – 124 b. (Mamadalieva N.S. Lexical features of Abulgozi Bahadirkhan's work "Shajarayi Turk". Philol. subject name diss. - Samarkand, 2004. – 124 p.)
Xamrayeva N. Abulg‘ozi Bahodirxonning ilmiy mеrosi va uning tarixiy ahamiyati // Qarshi:2023. (Khamrayeva N. Scientific heritage of Abulgozi Bahadirkhan and its historical importance // Karshi: 2023.)